Leasingy a úvery

Že vám každý mesiac odišlo 399,99 €, viete aj z výpisu. Účtovníčka ale potrebuje vedieť, koľko z tej sumy bola istina, koľko úrok a koľko DPH — a aký zostatok dlhu ostal na konci roka. To z výpisu nevyčítate.

Faktero preto zo zmluvy vyrobí celý splátkový kalendár s týmto rozpadom a odchádzajúce platby z banky si k jednotlivým splátkam páruje samo. Nájdete to v Banka → Leasingy a úvery.

Nová zmluva sa dá vyplniť dvomi spôsobmi — ručne alebo nahratím dokumentu.

Ručne stačí päť údajov:

• Financovaná suma (istina) — koľko vám požičali, teda cena bez akontácie.
• Úrok % p. a. — ročná sadzba zo zmluvy. Nula je v poriadku, bezúročné splátky u predajcov sú bežné.
• Počet splátok a dátum prvej splátky.
• Variabilný symbol splátok — podľa neho sa neskôr páruje banka. Bez neho párovanie funguje oveľa horšie, oplatí sa ho vyplniť.

Nepovinné je akontácia, zostatková cena, DPH v splátke (pri leasingu obvykle 23 %) a splátka zo zmluvy — tú vyplňte vtedy, keď chcete, aby kalendár sedel na cent s papierom; inak si ju Faktero dopočíta.

Pri leasingu s DPH zadajte financovanú sumu bez DPH a splátku zo zmluvy s DPH. Daň sa k istine a úroku pripočíta, takže istina, úrok a DPH dajú spolu presne splátku, ktorá odíde z účtu — a podľa nej sa spáruje platba z banky.

Namiesto vypĺňania môžete zmluvu jednoducho nahrať. Faktero z nej prečíta hlavičku aj celý splátkový kalendár, ak je v dokumente uvedený — vtedy sa nič neprepočítava a v hlavičke zmluvy svieti „kalendár prevzatý z dokumentu“.

Nahrať sa dá viac súborov naraz. Leasingovky často posielajú zmluvu a splátkový kalendár ako dva samostatné PDF — označte oba a prečítané údaje sa spoja.

Čítanie trvá pol minúty až minútu a beží na pozadí; stránka počas neho ukazuje, koľko sekúnd už ubehlo. Zavrieť ju medzitým nemôžete.

Prečítané údaje sú vždy len návrh — pred uložením si ich prejdite. Ak si Faktero niečím nie je isté, napíše to nad formulárom ako výhradu: napríklad že sa v kalendári opakuje ten istý dátum, že medzi dvomi splátkami je nezvyčajne veľká medzera alebo že sa splatnosť prvej splátky v dokumente vôbec nenašla.

Nahratý dokument ostáva uložený pri zmluve a otvoríte ho tlačidlom Zmluva v hlavičke — aj keď sa z neho prečítať nič nepodarilo.

Počíta sa anuita: splátka je po celý čas rovnaká, mení sa len jej zloženie. Na začiatku je v nej najviac úroku, na konci najviac istiny.

Úrok sa predvolene počíta zo skutočného počtu dní v období (ACT/365) — tak to robia slovenské banky. Preto úrok neklesá plynulo: mesiac s 31 dňami má vyšší úrok než predchádzajúci tridsaťdňový. Ak vaša zmluva počíta rovnakými mesiacmi, prepnite Výpočet úroku na 30/360.

Posledná splátka sa dorovnáva. Keby sa každý riadok počítal nezávisle, súčet istín by sa o pár centov rozišiel s financovanou sumou a ten rozdiel by v účtovníctve visel navždy. Posledná splátka preto dostane presne toľko istiny, koľko zvýšilo — na cent.

Keď zmluvu upravíte, kalendár sa prepočíta — ale už zaplatené splátky sa nikdy neprepíšu. Oprava úroku vám teda nezahodí spárované platby.

Po každom stiahnutí pohybov z banky Faktero prejde odchádzajúce platby a skúsi ich priradiť k splátkam. Ručne to spustíte tlačidlom Spárovať s bankou na detaile zmluvy.

Automaticky sa spáruje len platba, ktorú niečo identifikuje — sedí variabilný symbol zmluvy alebo meno leasingovky v protistrane — a zároveň sedí suma presne na cent.

Prečo tak prísne: splátky sú každý mesiac rovnaké. Dva leasingy s podobnou splátkou od tej istej leasingovky by sa inak pomiešali a peniaze by sedeli na cudzej zmluve. Preto všetko ostatné — trochu iná suma, žiadny variabilný symbol, dve rovnako dobré možnosti — končí v žltom rámiku „Platby, ktoré sem asi patria“. Pri každom návrhu je napísané, prečo si Faktero myslí, že tam patrí; priradíte ho jedným kliknutím.

Splátku viete označiť za zaplatenú aj bez banky a spárovanie kedykoľvek zrušiť — vtedy sa platba vráti medzi nespárované.

Keď párovanie nič nenájde, povie prečo. Sú dve možnosti:

• „V banke nie sú žiadne nespárované odchádzajúce platby.“ — buď účet nie je pripojený, alebo z neho zatiaľ nie sú stiahnuté pohyby. Skontrolujte Bankové účty.
• „Prezrelo sa N platieb a ani jedna nesedí.“ — platby v banke sú, ale nič ich nespája so zmluvou. Skoro vždy je to nevyplnený alebo preklepnutý variabilný symbol splátok, prípadne iná suma, než akú má kalendár.

Pozor aj na dátumy: platba sa k splátke priradí len vtedy, keď je do 45 dní od jej splatnosti. Splátky staršie, než dokedy banka vydá históriu pohybov (spravidla rok až pätnásť mesiacov dozadu), preto ostanú neoznačené — tie označte ručne.

Na detaile sú štyri čísla: financovaná suma, zaplatíte spolu, z toho úrok a zostáva splatiť. Pod nimi je celý kalendár — splátka, istina, úrok, DPH (ak je v splátke), zostatok istiny a stav. Nezaplatená splátka po splatnosti je červená.

Na zozname zmlúv je hore súčet zostáva splatiť za všetky aktívne zmluvy — to je vaša záväzková situácia z leasingov a úverov jedným číslom.

Kontokorent (povolené prečerpanie, úverový rámec k bežnému účtu) je iný než leasing a úver: nemá splátkový kalendár. Banka vám na bežnom účte povolí ísť do mínusu do výšky limitu, raz za mesiac alebo štvrťrok z účtu strhne úrok z vyčerpanej sumy a prípadne poplatok za rámec. Istinu „splácajú“ samotné príjmy na účet.

Pri novej zmluve zvoľte druh Kontokorentný úver. Polia splátkového kalendára sa skryjú a vyplníte úverový rámec, účet, na ktorom rámec je, úrok % p. a., poplatok za rámec ročne, dokedy rámec platí a ako často banka úrok strhne. Pri pohyblivej sadzbe (napr. 1M EURIBOR + marža) zvoľte Pohyblivá — pozri časť Pohyblivá úroková sadzba nižšie.

Nahratú zmluvu o kontokorente Faktero spozná samo — aj keď ju banka nazve „úver“: úver bez splátkového kalendára s rámcom k bežnému účtu je kontokorent. Vyčíta limit, sadzbu (aj referenčný index a maržu), poplatok, platnosť a IBAN účtu a podľa IBAN zmluvu priradí k napojenému účtu.

Na detaile kontokorentu vidíte limit, čerpanie (mínus na napojenom účte podľa posledného zostatku z banky), voľný rámec a zoznam úrokov a poplatkov, ktoré banka strhla. Ak účet nie je napojený, čerpanie Faktero nepozná a napíše „zostatok účtu nie je známy“.

Úroky a poplatky sa k zmluve párujú samy po stiahnutí pohybov z banky — ale len z účtu, na ktorom je rámec, a len keď text pohybu o kontokorente výslovne hovorí („úrok z kontokorentu“, „debetný úrok“, „úrok z povoleného prečerpania“, „poplatok za úverový rámec“…). Holé „Úroky“ na tom účte uvidíte ako návrh na potvrdenie. Poplatok za vedenie účtu a splátky bežného úveru či leasingu (tie majú vlastný kalendár a variabilný symbol) sa ku kontokorentu nepriradia nikdy.

Do účtovníctva: úrok je finančný náklad (562), poplatok za rámec ostatný finančný náklad (568). Pri prevode výpisu do Pohody ich Faktero označí ako Úrok a Bankový poplatok a dostanú predkontáciu, ktorú pre tieto označenia nastavíte. Čerpaný kontokorent je krátkodobý bankový úver (231) — to je stav účtu, nie platba, takže sa ako splátka nevyváža.

Veľa úverov a kontokorentov nemá pevný úrok, ale referenčný index + maržu — napríklad „1M EURIBOR + 4,3 % p. a.“. Index sa mení raz za obdobie fixácie (mesačne, štvrťročne…) a s ním aj úrok. Keby ste do zmluvy zapísali len maržu, Faktero by úrok počítalo príliš nízky.

V zmluve preto pri úrokovej sadzbe zvoľte Pohyblivá a vyplňte:

• Referenčný index — 1M, 3M, 6M alebo 12M EURIBOR, €STR, alebo PRIBOR (1M, 3M, 6M, 1R) pri českých úveroch.
• Marža — prirážka banky tak, ako je v zmluve (po prípadnom zvýhodnení).
• Dolná hranica indexu — keď zmluva hovorí, že záporný index sa považuje za nulu, zadajte 0. Bez hranice nechajte prázdne.
• Sadzba sa mení a index sa určuje — napríklad mesačne, „2 pracovné dni pred začiatkom obdobia fixácie“ (to je najčastejšie znenie), alebo ako priemer za predchádzajúci mesiac.
• Výpočet úroku — pri úveroch s EURIBORom banky takmer vždy počítajú „rok s 360 dňami a skutočný počet dní“, teda ACT/360. Pri rovnakej sadzbe vychádza úrok o 1,4 % vyšší než pri ACT/365.

Nahratú zmluvu Faktero prečíta samo — index, maržu, dolnú hranicu, fixing aj spôsob výpočtu vyplní do týchto polí.

Hodnoty indexov si Faktero každé ráno stiahne: EURIBOR z Európskej centrálnej banky, €STR tiež z ECB a PRIBOR z ČNB. Na detaile zmluvy uvidíte napríklad „Aktuálna sadzba: 1M EURIBOR 1,920 % (priemer za september 2026) + marža 4,30 % = 6,22 % p. a.“ a pod tým históriu sadzby po obdobiach.

Pozor, pri EURIBORe je to odhad. Denný EURIBOR sa zadarmo strojovo získať nedá — verejne dostupný je len mesačný priemer. Zmluva však index berie k presnému dňu fixingu, takže sa vypočítaná sadzba môže od skutočnej líšiť o pár stotín percenta. Skutočný úrok vždy určuje banka. Keď index k dňu fixingu ešte nie je zverejnený, Faktero použije posledný známy a označí výsledok ako predbežný.

Preto sa dá sadzba za každé obdobie zadať ručne (ceruzka v histórii sadzby) — keď vám banka sadzbu oznámi, alebo keď ju chcete zosúladiť so skutočne strhnutým úrokom. Ručná sadzba prepíše vypočítanú za celé obdobie fixácie a dá sa vrátiť späť.

Pri kontokorente Faktero počíta aj vypočítaný úrok za každý mesiac — z čerpania na konci každého dňa (zostatok účtu a pohyby z banky) — a porovná ho s úrokom, ktorý banka naozaj strhla. Rozdiel je najlepšia kontrola: keď sedí na pár centov, sadzba aj fixing sú v poriadku. Keď nesedí, tlačidlom Prevziať sadzbu si uložíte sadzbu, ktorá zo strhnutého úroku vyplýva.

Pri splátkovom úvere s pohyblivou sadzbou sa kalendár počíta so sadzbou platnou pri uložení zmluvy. Keď banka po zmene indexu oznámi novú splátku, zmluvu otvorte a uložte — nezaplatené splátky sa prepočítajú s dnešnou sadzbou.